Ale nedemontujme pritom právny štát. V právnom štáte vládne právo. V takomto štáte môže štátna moc vykonávať svoje právomoci len na základe práva a v jeho medziach. Ústavný súd v ňom predstavuje kľúčovú inštitúciu na ochranu ústavnosti. Súčasná patová situácia, ktorá pretrváva kvôli uvoľneným miestam sudcov, Ústavný súd paralyzuje. Prezidentova angažovanosť pri výbere najlepších kandidátov na sudcov Ústavného súdu pôsobí na prvý pohľad sympaticky. Určite sa zhodneme na tom, že ide o mimoriadne dôležitú funkciu, ktorú by mali zastávať poprední odborníci s vysokým morálnym kreditom. Nominácie vyslúžilých straníkov pôsobia v krajine, ktorá uznáva nezávislosť súdnictva, ako nepodarený žart. Lenže, priania jednotlivca, ani v prípade, že momentálne zastáva úrad najvyššieho ústavného činiteľa a má tie najlepšie úmysly, nesmú byť v právnom štáte nadradené platným zákonom.
Chronologický vývoj udalostí naznačuje, že zo strany prezidenta išlo v prípade odmietania kandidátov na post sudcov Ústavného súdu o zámernú činnosť. Už dva dni po svojej inaugurácii, 17. júna 2014 prezident ustanovil poradný výbor na preskúmanie vhodnosti kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Výbor mal za úlohu viesť pohovory a preskúmať vhodnosť kandidátov na post ústavných sudcov. Takýto poradný výbor na posudzovanie vhodnosti kandidátov však nemá oporu v zákone. Zriadenie výboru bolo prvým zo série neštandardných krokov, ktorých pozitívny vplyv na stav slovenskej justície je otázny. Druhou zvláštnosťou bolo zdôvodnenie stanoviska nevymenovať ústavných sudcov, napriek tomu, že NR SR riadne zvolila kandidátov. Prezident zdôvodnil nevymenovanie „nedostatočným záujmom kandidátov o ústavné právo“. Čo znamená „záujem o ústavné právo“, podľa akých kritérií ho prezident posudzoval a prečo tak vôbec činil, keďže o preukazovaní „záujmu o ústavné právo“ sa v podmienkach pre kandidátov na sudcov Ústavného súdu nenachádza žiadna zmienka, je dodnes nejasné. K vymenovaniu sudcov nedošlo ani potom, ako Ústavný súd vyhovel sťažnostiam nevymenovaných kandidátov. Prezident to označil za rozporné a rozhodol sa počkať na stanovisko Benátskej komisie, čo zvýšeniu dôvery vo fungovanie našich inštitúcii tiež nijako neprospelo. Keďže Benátska komisia odporučila rešpektovať nález Ústavného súdu, problém sa ťahá dodnes. Pravdepodobne zbytočne, pretože Ústavný súd zrejme nepodporí iniciatívu prezidenta postaviť svoj názor nad zákon.
Odstránenie pochybností o politických vplyvoch na Ústavný súd a zvýšenie dôvery v slovenské súdnictvo predstavuje nevyhnutný krok smerom k fungujúcemu štátu. Vo vnímaní nezávislosti súdov v krajinách EÚ patrí totiž Slovensku nelichotivá posledná priečka. Silné inštitúcie sú pritom jedným z cieľov udržateľného rozvoja, ku ktorým sa Slovenská republika na pôde OSN hrdo hlásila. Zdá sa však, že len formálne a len v zahraničí. Doma platí pre Smer najmä pravidlo, „vyhraj voľby, môžeš všetko“. Smer-SD v rozvoji fungujúcich inštitúcií dlhodobo zlyháva, no výsledkom prezidentových aktivít pri nevymenovaní sudcov Ústavného súdu tiež nie je sfunkčnenie Ústavného súdu a očista justície, ale naopak jej politizácia. Problém výberu sudcov Ústavného súdu nespočíva v spôsobe voľby kandidátov poslancami NR SR, ako sa to na prvý pohľad môže zdať, ale najmä v požiadavkách, ktoré sa na kandidátov kladú, resp. nekladú. Vedeli ste, že vám stačí splniť podmienky voliteľnosti do NR SR, vek 40 rokov, právnické vzdelanie a 15 rokov praxe a môžete sa uchádzať o post sudcu Ústavného súdu? Proces výberu kandidátov nesmie byť len bezvýznamnou formalitou, ktorú zvládne ktokoľvek s dostatočným politickým krytím. Mal by starostlivo skúmať odborné, osobnostné aj morálne predpoklady na výkon funkcie. Je nevyhnutné upozorňovať na tieto nedostatky a snažiť sa presadiť zmenu, no nie za cenu protiústavného konania. Nemôžme predsa „očisťovať justíciu“ tým, že budeme ignorovať základné princípy právneho štátu. Svojvoľné nevymenovanie kandidátov len prehlbuje nedôveru k základným inštitúciám štátu. Ak má byť Slovensko prosperujúcou krajinou s vymožiteľným právom a priaznivým podnikateľským prostredím, musíme inštitúcie zlepšovať a nie ich podkopávať. Bez ohľadu na dobrý úmysel.