Pred pár dňami sme oslávili Deň Ústavy SR. Viacerí Slováci si to zo zvedavosti namierili na návštevu do parlamentu, iní sa vybrali za nákupmi do Hainburgu, kde tržby trhali rekordy a prezident sa vo svojom prejave vyjadril k voľbe sudcov Ústavného súdu. A k tomu, že ústava by sa nemala zneužívať na politický marketing.
Hoci dnes prezident kritizuje zneužívanie ústavy na marketingové účely, nebolo to tak dávno, čo si na nevymenovaní parlamentom zvolených kandidátov na sudcov Ústavného súdu celkom obratne robil vlastné PR. (Nemá cenu vyjadrovať sa k vtedajším kandidátom, pretože požiadavky na sudcov ÚS sú nastavené naozaj nešťastne). Vrátim sa však k tomu marketingu.
Ústava prešla od prijatia viacerými zmenami a nie všetky boli nevyhnutné. Základný dokument by mal mať skôr abstraktný charakter. Pretláčať doň konkrétne body programov politických strán neprispieva k zlepšeniu Ústavy. V niektorých prípadoch ide skôr o prejav arogancie politikov. Ústava je o hodnotách a základných princípoch. Jej časté zmeny však ukazujú, že politici na takú „trápnosť“, ktorá nezvyšuje percentá, ako sú hodnoty, už dávno rezignovali.
Politika sa mení na politický marketing. Raz sú módne heslá proti korupcii, potom proti osobe XY, za slušnosť, proti extrémizmu… (doplňte si, čo vám napadne). Tieto boje majú zvláštnu príchuť. Nejde o politické konflikty v pravom zmysle slova, kde jednotliví účastníci debaty argumentujú v prospech stanovísk vychádzajúcich z hodnôt, ktoré zastávajú. Dnes už ide len o to hovoriť často a hlasno.
Netýka sa to jednej strany, ani jedného politika, robia tak všetci, aj keď si neodpustím poznámku, že je úsmevné, ak na škodlivosť politického marketingu upozorňuje politik, ktorý je učebnicovým príkladom marketingového produktu.
Možno aj preto majú ľudia pocit, že na Slovensku nie je politická alternatíva.